Smrtelna posadnutost

29. května 2007 v 19:38 | Roxym |  Jednodílné
Bolo pol dvanástej v noci a ja som nemohla zaspať. Túžila som byť s Billom. Už som to dlhšie nevydržala. Obliekla som sa, vzala som si dlhý kabát a po balkóne som zliezla dole. Utekala som, čo mi nohy stačili. Za pár minút som stála na mieste. Stála som pred budovou psychiatrickej liečebne. Vzala som kamienky a hodila som ich Billovi do okna. Po pár minútach som videla strapatú hlavu.
"Čo tu robíš?" opýtal sa nervózne.
"Chcela som ťa vidieť."
"Mary, chytia ťa!"
"To mi je jedno!"
"V noci sem nesmieš chodiť. Môžem ti ublížiť."
"Bill, ja sa ťa nebojím. Poď dole."
"Zlatko, vieš o tom, že sa to môže stať hocikedy. Nikdy nevieš, kedy ma to ovládne."
"Je mi to jedno.. Poď!"
"Mary, je spln, zmením sa.. Ublížim ti.." pošepkal.
"Bill, poď ku mne. Ja sa toho nebojím. A keď ťa to ovládne, budem utekať!"
"Och,.. Milujem ťa!"
"Aj ja teba, tak poď.."
"Ale len na chvíľu," povedal a zišiel po odkvape. Hodila som sa mu okolo krku a vášnivo sme sa bozkávali.
"Chýbal si mi..."
"Aj ty mne. Ale mala si počkať. Zajtra ráno by som prišiel za tebou."
"Nevidela som ťa týždeň. Už som to nevydržala."
"Mary.. Och, poď sem," povedal a silno ma objal. Ľahli sme si na trávu a pozorovali sme hviezdy. Bill ma objal okolo pliec a na tvár mi padla kvapka. Potom ďalšia. A ešte jedna... Pozorovala som mesiac, ktorý akurát vykúkal spoza veľkého mraku. Začalo pršať a mrak odkryl celý mesiac. Pozrela som Billovi do očí a premohol ma strach. Jeho oči úplne zčernali. Rýchlo som sa postavila. Je to tu. Bill sa menil na vlkolaka. Z minúty na minútu sa celý zmenil. Narástli mi zuby, chlpy, padol na 4 a silno zavrčal.
"Bill," pošepkala som. Obaja sme začali naraz utekať. On za mnou a ja pred ním. Už som nevedela, kde mám utekať. Bežala som do lesa, keď v tom... Bill na mňa skočil. Padla som na zem, hlavou na skalu.. Zrazu som sa videla. Videla som seba na zemi a vlkolaka pri mne. Bola som duch. Bill mi kusol do ruky a vtedy sa zotmelo. Mesiac znova zaliezol za mrak. Bill sa menil naspäť na človeka. Padol na kolená, utrel si krvavé ústa a zakričal:
"Mary! Niééééééééé!" Silno plakal, siahol si do vrecka, vytiahol nôž a bodol sa rovno so srdca.
"Niééé!" kričala som. Videla som vedľa seba 2 mŕtve telá. Moje a Billove. Kľakla som si ku nim a v tom ma niekto chytil za plece. Obzrela som sa a silno som objala Billovho ducha.
"Navždy spolu," pošepkal mi a posledné čo som videla, bolo biele svetlo...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lilly Lilly | 29. května 2007 v 19:50 | Reagovat

trošku krátké ale mě se to  moc líbilo

2 elliptical elliptical | Web | 29. května 2007 v 20:27 | Reagovat

Hezký´, sice bych vlkodlaka asi nedržela na psychyně....ikdyž co já vim , ale jo, jen to bylo hrozně rychlý :)

3 zani-bani zani-bani | E-mail | Web | 29. května 2007 v 22:27 | Reagovat

Sry, ale to som pisala narychlo a este k tomu na hodine ekonomiky:o) Nabuduce poslem nieco dlhsie:P

4 Nika999 Nika999 | E-mail | Web | 30. května 2007 v 16:39 | Reagovat

super...mno ja fackt neviem co povedat...asik len ye FAMOZNEEEE...=P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama